Košická Kalvária

Vykonať púť do Svätej zeme bolo vždy snom každého kresťana. Vydať sa na takúto dlhú, nákladnú a nebezpečnú cestu však v minulosti mohol len málokto. Práve preto prišli františkáni s myšlienkou stavať napodobeniny krížovej cesty doma. Nápad sa stretol s porozumením cirkevnej vrchnosti a tak sa v Európe v 17. a 18. stor. začalali vo veľkom stavať krížové cesty a kalvárie. Výstavbu tej košickej podnietili miestni jezuiti a výraznou mierou ju podporilo mesto, ktoré poskytlo stavebný materiál, ako kameň, železo a vápno. O financie sa pričinili rôzne spolky, združenia i jednotliví dobrodinci. Stavebné práce sa začali pod vedením architekta Nikodéma Litzkeho v roku 1737 na voľnom, nezastavanom priestranstve uprostred lúk a polí nad mestom. Jeho nástupcovi, staviteľovi Lukáčovi sa podarilo dokončiť Kostol Sedembolestnej Panny Márie a deväť kaplniek krížovej cesty v roku 1758. V neskoršom období tu postupne pribúdali ďalšie kaplnky. Dnes je ich celkovo 16, pričom dve z nich sú mariánske. Všetky boli postavené v rokokovom slohu, aj keď sa jedna od druhej architektonicky mierne odlišujú. Ich vnútorné zariadenie je neskoršie, z 19. a 20. storočia. Cenné sú v nich polychrómované plastiky, sochy a súsošia. V druhej polovici 19. stor., na základe povolenia od mesta sa niektoré košické rodiny podujali na opravu jednotlivých kaplniek. Po vyplatení základiny si v nich potom mohli zriadiť rodinné hrobky. Boli tu tak pochované aj mnohé významné osobnosti Košíc. Od roku 1963 je celý súbor kalvárie pamiatkovo chránený.

Príspevok o kalvárskom kostole a ďalších zaujímavostiach okolitého priestranstva sa pokúsim priniesť niekedy nabudúce.