Rudnícke kúpele

Lesy Volovských vrchov ukrývajú mnoho zabudnutých miest a príbehov. Jedným z nich sú aj Rudnícke kúpele, či skôr ich pozostatky, ktoré môžeme nájsť asi 4 km nad obcou Rudník, neďaleko sedla Podkova. Kedy objavili liečivú silu miestnych prameňov, nevedno, no prvá písomná zmienka o nich pochádza z roku 1762. Patrili Rádu premonštrátov z neďalekého Jasova. Pobyt v nich si mohli v tých časoch dovoliť iba tí lepšie situovaní (šľachta a duchovenstvo). Okrem iných sa tu rekreoval aj hlavný abovský župan Anton Csáky. V kúpeľoch bývalo stále osadenstvo, ktoré sa staralo o kúpeľných hostí. Počas II. svetovej vojny si nacisti zriadili v kúpeľoch muničný sklad. Ten v noci z 22. na 23. decembra 1944 dobyli partizáni a budovy s muníciou vyhodili do povetria. Kúpele sa po skončení vojny už neobnovili a dnes z nich zostali len ruiny.

Minerálna voda, ktorú miestni nazývali zlatá voda, obsahovala antimón, síran železnatý a červený sírnik. Liečil sa tu skorbut - nedostatok vitamínu C, infekcia očí i dnes už neznáme choroby, ako čierna žltačka. Voda z Rudníckych kúpeľov liečila aj postihnutých leprou, syfilisom a epilepsiou. Rumelka (červený sírnik ortutnatý) liečila nervové choroby, žalúdočné krče a bola veľmi dobrá aj pri trasení rúk zlatníkov. Síran železnatý (zelená skalica) uvoľňoval upchaté žily a čistil celé telo. V týchto kúpeľoch sa uplatňovala dokonca aj Hippokratova metóda liečenia pomocou protikladov.